Praktická lekárka MUDr. Ludmila Bezdíčková nám prezradí, ako postupovať, keď odhalíme zvýšenú hladinu CRP. Dozvieme sa, čo to vlastne znamená a kedy je vhodná liečba antibiotikami.
Rozhodovanie, či antibiotiká indikovať alebo nie, nie je vždy čiernobiele. Zákernosti testovania CRP nám objasnila praktická lekárka MUDr. Ľudmila Bezdíčková.
Testovanie CRP obzvlášť v túto ročnú dobu je pre praktické lekára denným chlebom. Na vyšetrenie využívajú kapilárnu krv, kvapku krvi z prsta. Pomocou pravidelne kontrolovaného prístroja môžu poznať výsledok vyšetrenia do niekoľkých minút. Ako to funguje?
Princípom je fakt, že C-reaktívny proteín produkovaný pečeňou rozpoznáva ako cudzie patogény, tak aj vlastné poškodené bunky a označuje ich „na odstránenie“. Jeho hladina stúpa už za 4-6 hodín po vzniku zápalu, a to pri zápalových procesoch, ktoré prebiehajú celkovo (nielen v časti tela). O zvýšenej hladine vo vzťahu k infekčným ochoreniam hovoríme od cca 10 mg/l.
Čo presne naznačuje vyšetrenie CRP?
CRP je nešpecifickým ukazovateľom zápalu. Zjednodušene povedané to znamená, že zvýšená hladina značí zápal, nemusí však vždy ísť o infekciu.
A je z toho možné vyvodiť, čo ho spôsobilo?
To bohužiaľ nie. Môže ísť o infekciu bakteriálnu alebo vírusovú, zriedkavo aj iného pôvodu, ale tiež napríklad o autoimunitný zápal. Zvýšené hodnoty vídame aj napr. po pôrode, úraze, pri infarkte myokardu, alebo po operáciách. Avšak o niektorých infekciách vieme, že sú typicky vírusové, preto nie je CRP nutné indikovať. Má zmysel iba pri infekciách, kedy sa môžu uplatňovať vírusy aj baktérie.
Pokiaľ teda presne neviem, či je pôvodcom infekcie baktérie, nemali by sa indikovať antibiotiká, pretože tie sú účinné iba na infekcie bakteriálneho pôvodu. Je to tak?
Rozhodnutie o nasadení antibiotík by vždy malo byť podložené viacerými faktormi.
Predpokladám, že tiež veľmi záleží na tom, v akej fáze choroby lekár test použije?
Určite áno. Pre lekárov je veľmi dôležité test indikovať v správnej chvíli a interpretovať ho vo vzťahu k príznakom a celkovému stavu pacienta. U niektorých stavov je hladina na začiatku ochorenia zvýšená a potom rýchlo klesá, typicky napríklad pri akútnych vírusových zápaloch zažívacieho traktu. Stredne zvýšená hladina môže byť nameraná aj na začiatku iných vírusových ochorení. Naopak pri bakteriálnych infekciách, ktoré niekedy nasadajú na tie vírusové, vídame vzostup až pri druhej vlne príznakov. Stav sa najprv lepší a až potom sa napríklad rozvinú horúčky, kašeľ, alebo napr. príznaky zápalu stredného ucha.
Už ste síce niečo naznačili, ale aké ďalšie choroby bývajú najčastejšie pôvodcom zvýšenej hladiny CRP okrem bakteriálnych infekcií?
Príčinou aj výrazne zvýšenej hladiny CRP môže byť napríklad chrípka (vírusový pôvod), alebo infekcia RS vírusmi. Veľmi vysokými hladinami (okolo 100 mg/l) môže byť tiež sprevádzané akútne vzplanutie autoimunitných a napríklad aj niektorých nádorových ochorení. Tu väčšinou hladina neklesá aj pri opakovanom stanovení v odstupe niekoľkých dní a je potrebné vyšetriť viac parametrov, a to ako laboratórnych, tak klinických a pátrať cielene po pôvode ochorenia.
V týchto prípadoch teda nemá zmysel predpísať antibiotiká. Je náročné sa rozhodnúť, kedy sú antibiotiká potrebné a kedy naopak nie?
Snahou lekára je vždy liečiť čo najviac cielene. Logicky teda antibiotiká určené na liečbu bakteriálnych ochorení nezaberú na infekcie vírusového pôvodu, rovnako ako na autoimunitné či nádorové ochorenie. Ich podanie môže naopak ochorenie zamaskovať a viesť tak k „nevyšetreniu“ skutočnej príčiny. Ďalším veľkým problémom je skutočnosť, že pri nevhodnom užívaní antibiotík podporujeme rozvoj rezistentných kmeňov baktérií, proti ktorým potom antibiotiká nebudú účinné.
Ako veľmi veľký problém je, že antibiotiká prestávajú fungovať?
Celosvetový, takže obrovský. U nás zomrie v dôsledku antibiotickej rezistencie viac ľudí ako na dopravné nehody. Jedna nepriaznivá prognóza tiež odhaduje, že pokiaľ sa nič nezmení, bude v roku 2050 umierať viac ľudí na nákazu rezistentnou baktériou ako na rakovinu.
Čo môže urobiť každý z nás, aby sme si ochránili antibiotiká?
Najdôležitejšie je s nimi neplytvať, pretože sú jedinečné práve v tom, že pri každom ich použití zvyšujeme riziko, že o ne prídeme. Preto nenúťme lekára, aby nám ich predpísal, pokiaľ to nie je jednoznačne indikované. V prípade užívania sa riaďme pokynmi lekára, a ak nám niečo zostane, vráťme ich do lekárne. Verme viac svojej imunite a dajme jej tiež trochu času. Mnoho infekcií – aj tých bakteriálnych – je samo liečiteľných a antibiotiká nie sú vždy potrebné.
Vráťme sa na záver ešte k testovaniu CRP. Stáva sa aj opačná situácia, keď hladina CRP nie je zvýšená, ale antibiotiká sú napriek tomu potrebné?
Nič nie je čiernobiele, aj s týmito situáciami sa nezriedka kedy stretávame. Niektoré bakteriálne zápaly prebiehajú iba miestne. Ako príklady by som uviedla počiatky zápalu poschodových mandlí alebo boreliózu, ktoré nemusia vôbec viesť k zvýšeniu hladiny CRP, ale napriek tomu ich liečime antibiotikami.
Zdroj informácií: Antibiotickarezistence.cz
