Cukrovka je nenápadné ochorenie, na ktoré však každým rokom len u nás zomrie vyše 20 tisíc ľudí. Choroba je pritom podľa prognóz odborníkov neodhalená až u polovice postihnutých vo svete.
Cukrovka nie je bolestivé ochorenie, preto je ľahké ich dlho prehliadať a celkovo podceniť. Prevencia a dôsledná liečba sú pritom úplne zásadné. Pokiaľ nie je diabetes včas a správnym spôsobom liečený, vedie k vážnym komplikáciám av nejednom prípade aj k predčasnému úmrtiu.
Rôzne typy cukrovky
Na svete sú milióny ľudí trpiacich cukrovkou a stále ich pribúda. Môže postihnúť človeka v akomkoľvek veku, práve preto je nutné mať o tejto chorobe aspoň základné povedomie, rovnako ako o spôsobe a možnostiach, ako jej predchádzať.
Základnými dvoma typmi cukrovky je diabetes I. typu a diabetes II. typu. Cukrovka vzniká vďaka nedostatku inzulínu v tele a tieto dva typy majú veľmi podobné príznaky, hoci ich príčiny ich odlišné. Počas prvých štádií cukrovky I. typu dochádza k ničeniu buniek pankreasu, ktoré produkujú inzulín, a to vďaka vlastnému imunitnému systému. Pokiaľ tkanivo organizmu trpí zníženou citlivosťou na inzulín, jedná sa o cukrovku II. typu. Cukrovka II. typu je častejšia u starších osôb au ľudí s nadváhou či obezitou.
Hypoglykémia – ako reagovať?
Medzi akútne stavy spojené s cukrovkou patrí hypoglykémia, čo je pokles hladiny cukru v krvi pod normu, teda menej ako 3,3 mmol/l. Hypoglykemický záchvat poznáme vďaka zmenám v správaní a podľa ďalších fyzických javov – chorý pociťuje nervozitu, začína sa potiť, zvyšuje sa pulz, môže prísť nevoľnosť. Postihnutý je bledý, zmätený, jeho stav sa môže podobať prejavom opitosti. Pri miernej hypoglykémii predstavuje rýchlu prvú pomoc napr. podanie sladkej tekutiny či cukru. Pacientom, ktorí trpia opakovane ťažkými záchvatmi hypoglykémie a hrozí im kolaps, je však nutné zavolať záchrannú službu. Príčinou hypoglykémie býva najčastejšie vynechanie pravidelného jedla, príliš veľa pohybu, stres, podanie väčšieho množstva inzulínu či alkohol.
Meranie hodnôt glykémie v domácich podmienkach – selfmonitoring
Hodnoty glykémie si môže pacient merať sám doma, a to s pomocou tzv. glukomera, prístroja, ktorý vie merať glykémiu bez pomoci lekára, a to kedykoľvek počas dňa. Potreba monitoringu glykémií je individuálna, závisí okrem iného aj na ochote pacienta spolupracovať. Odporúčaná frekvencia merania glykémií pri selfmonitoringu vychádza z typu liečby, úrovne kompenzácie pacienta, rizík vzniku hypoglykémie a ďalších prítomných ochorení. Ďalej je nutné prihliadnuť k takým situáciám, ako je tehotenstvo pacientky av neposlednom rade aj pacientov vek.
Selfmonitoring je pravidelné samostatné meranie hladiny glukózy v krvi a následná reakcia pacienta na namerané hodnoty – to znamená, že si pacient zmeria glykémiu glukomerom a na základe výsledku si upraví dávku inzulínu alebo príjem potravy.
